Ako sa celá rozprávka začína?
Začína sa o tom ako je celý svet plný terroristov. Celý svet je nedemokratický a chce nám ublížiť a vziať náš blahobyt. V tvojej vlastnej krajine sa to hemží terroristami, zločincami a keďže chceš žiť bezpečne, určite rád obetuješ na oltár bezpečnosti i trošku slobody. A treba kontrolovať hlavne Internet, lebo je možný spôsob ako môžu terroristi beztrestne komunikovať? Treba takéto sledovanie spraviť čiste legálne a jednoduché pre štátne orgány. Demokracia ťa chráni. Štát ťa chráni. Keď sa rúbe lietajú triesky. Veď keď si občan dbajúci zákona, nemáš sa čoho báť a nič z toho nepocítiš.
A taktouto krásnou logikou sa pomaly ale iste prechádza do veku kontorly informácie. Kde štát nemá zámery verejne kontorlovať a obmedzovať základné ľudské práva, slobody a princípy existencie.
Ale poporiadku.
Spočiatku som sa chcel na písanie tohoto článočku vykašlať, lebo som v tom nevidel žiaden valný ani návalný zmysel. Ale čo ma dorazilo a prinútilo sa skutočne zamyslieť bol článok na itnews.sk , kde sa píše, ako chudáka vietnamca zatvárajú " za špionáž " a ako to vlastne poškodzuje jeho práva a slobody. Dokonca sa v tom angažuje i Amnesty International (o tejto organizácii si myslím, že je rovnako naprd ako Greenpeace limited). Veľmi ma však zaráža, že ani pes neštekne po tom čo sa deje v UK, USA alebo v Taliansku.
A čo také hrozné sa tam vlastne deje?
Nebudem sa rozhorčovať nad softwarovými patentami v USA, ani o tom, že tam dakde za mlákou sídli Bill Gates.
Čiste a jednoducho, v mene boja s terrorizmom sa terrorizujú vlastní občania.
Ako? Čítajme spolu ďalej.
Na rootovi objavíme veľmi pútavú správu, ako sa americká administratíva snaží legalizovať odpočúvanie komunikácie univerzít s Internetom. Je to neštastná formulácia, ale výstižná. A všetko v mene boja s terrorizmom. A blbé na tom nieje len to, že to musia univerzity zaplatiť z vlastného vrecka, ale aj skutočnosť, že vlastne štát, riadený "volenými" zástupcami, terrorizuje "voličov". A o čom to vlastne je? Neprihliadajúc na skutočnosť, že šifrovať komunikáciu v USA je nanajvýš podozrivé a na používané šifry je uvalené limitné embargo ohladne zložitosti.
Celé to je založené na chorej myšlienke, že každý je vlastne potenciálny terrorista a hlavne ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Buď vedia o systéme príliž, alebo sú dokonca dosť inteligetný, aby boli schopní použiť kalkulačku.
Čiže vec, kedysi tajná - odpočúvanie - s astáva úplne bezproblémovo legálnou.
Dostávame sa na úroveň Číny, kde je každá informácia starostlivo sledovaná a vyhodnocovaná.
A to sme si e3te nepovedali o America's Patriot Act. Tento láskyplný dokument umožňuje americkým úradom a iným podradným organizáciám sledovať vašu komunikáciu bez potrebnej notifikácie či súdneho zvolenia. Ale hlanve, že sme všetci patrioti. Mne sa začína potichúčky otvárať sekera vo vačku...(viz. Mazaný Filip)
Lebo predsa asi každý američan chce uškodiť amerike a svetu, svetu demokracie. Všetci sú zlí.....
Myslím, že amíkom prajem dobrú 100 ročnú totalitu, len je blbé, že majú tak modernú armádu...ešte štastie, že celú zloženú z mexičanov a vietnamcov.
Ale aby sa sranda neskončila, takéto praktiky prerastajú aj v iných mentálne nespôsobilých štátoch. A ktoré to sú?
Na podiv to niesú tentokrát Frantíci (majú u mna malé nepatrné plus), ale Angláni a Italiáni.
A o čo sa jedná?
TAk si prv na mušku zoberieme Taliansko. Dobre vám radím, nechoďte tam do internetovej kaviarne. Zo slobodného média sa stáva sledovaná realita roku 1984. Ako to? Správu mám zas z rootu, ale originál nájdete TU . Podstatou celého problému je to, že prídete do kaviarne, možno aj internetovej. Odovzdáte svoj PAS a po vašom odchode sú informácie o internetových stránkach (linky, pravedpodobne i http requesty), ktoré ste navštívili, odoslané polícii. A to všetko v mene obrane proti terrorizmu.
Čiže, ak si chcete skontrolovať mail, v Taliansku nemajú problém vás brutálne odpočúvať (5-layer). To, že napríkald u nás to je trestný čin, nemusím roztrubovať. Je to krásny spôsob ako obísť nutnosť súdneho povolenia na odpočúvanie. Najvtipnejšie na tom ale je to, že vlastne dochádza k tak nepríjemne dôslednej kontrole informácií, ako asi ani pri bráne nebeskej.
Ale pohoda, hlavne, že sú všetci štstne demokratický...
A posledná krásna vec, good old England. Do tejto krajiny sa normálne začínam báť zájsť s laptopom a pozitívnym názorom na metrický systém. A čo sa stalo? No mne dokopy nič. Nechcem apelovať na chudáka odstreleného bežca, ale na chudáka britského občana, ktorého zatkli, bez príkazu k bytovej prehliadku mu prehľadali byt, zatkli ho, kompletne zosnímali biometrické údaje a držali úplne bezdôvodne v cele. A skutočne, dôvody zadržania sú priam do oči bijúco idiotské. (sorry za nie úplne presný preklad)
vošiel som do stanice tak, že som sa nepozrel na príslušníkov polície, vyhýbal som sa im
dvaja ďalší muži vošli do stanice zároveň so mnou
mal som na sebe oblečenú bundu, ktorá bola nezvyklá pre toto ročné obdobie
mám veľký ruksak
mal som ruksak neustále so sebou (mal som ho na chrbte)
pozeral som sa na ľudí ktorý boli na stanici
hral som sa s mobilom a vybral som si z bundy papier
No mňa by asi zatkli každý deň aspoň tri krát, ak nie viac. A to nehovorím o tom, že by ma asi hneď aj zastrelili. Pripadá vám to úplne normálne? No mne teda nie.
Ale britská polícia sa snaží asi zbierať pozitívny kredit. Celá story je TU.
Ale čo je na tom celom najzarážajúce, nikoho to neserie. Nikoho neserie, že teoretická demokracia, "ktorá je lepidielko pre voličov" (dík dee, za tento krásny výrok) úplne upadá do zabudnutia bahna totalitného idiotizmu.
Asi som nejak duševne narušený, že v internete vidím aspoň nejaký symbol slobody a reálnej možnosti aplikovať demokraciu. ALe ot je pesnička o niečom úplne inom. Namiesto toho aby sme bojovali proti terroristom, oklištujeme práva vlastných ľudí, oklieštujeme slobody a čo za to? Troška Semtexu.
A ešte jedna vec na záver. Nedávno som zažil situáciu, kde na stanici metra nastúpil mladík, oholený, s ruksakom a čítajúci malú knižku koránu, ktorý si čosi mumlal popod nos. Správal sa veľmi nervózne a "nevedel obsedieť". Vŕtalo mi v hlave, čo ak je to magor s bombou, keďže pražské metro je jeden z možných cieľov.
Ale i napriek tejto skúsenosti by som za ŽIADNYCH okolností nevymenil svoje slobody a práva za pocit bezpečnosti.
Information have to be free...
